Danilo Clementoni - Návrat стр 8.

„Nooo, vďaka, Elisa. Ani ja by som si nikdy nebol pomyslel, že taká vysokokvalifikovaná doktorka by mohla byť, okrem toho že je pekná, aj veľmi prívetivá a sympatická,“ ozval plukovníkov hlas, aj tento trochu skreslený, ale o niečo tichšie.

„Počúvaj ich, holúbkov,“ vyšlo z tlstého chlapa na sedadle vodiča. „Podľa mňa skončia v posteli.“

„Nebol by som si taký istý,“ odpovedal druhý. „Naša doktorka je rozhodne dosť prešibaná a neverím, že jedna večera a nejaký pochybný kompliment postačia na to, aby mu klesla do náručia.“

„Desať dolárov na to, že ju dnes dostane,“ ozval sa tlsťoch a natiahol pravú ruku smerom ku kolegovi.

„Ok, ruku na to,“ súhlasil druhý a zovrel ručisko natiahnuté pred sebou.

Kozmická loď Theos – Záhadné teleso

Teleso, ktoré sa zhmotnilo pred dvoma ohromenými cestovateľmi, určite nebolo ničím, čo by mohla napriek svojej nekonečnej predstavivosti vytvoriť príroda. Podobalo sa na nejaký kovový kvet s troma dlhými lupeňmi a s mierne kužeľovitým piestikom v strede. Časť za piestikom mala formu šesťhranného hranola s plochou základne o niečo väčšou ako bola plocha kužeľa osadeného na opačnej strane a fungovala ako podpera pre celú štruktúru. Z troch strán s rovnakou vzdialenosťou od šesťhranu vystupovali obdĺžnikové lupene, ktorých dĺžka mala najmenej štvornásobok základne.

„Vyzerá to ako nejaký starý veterný mlyn, ako tie, čo sa používali pred stáročiami na veľkých východných prériách,“ zvolal Petri, no ani na okamih neodtrhol oči z predmetu na veľkej obrazovke.

Azakisovi prešli po chrbte zimomriavky, keď si spomenul na niektoré staré prototypy, ktoré pred odletom študoval na odporúčania Starešinov.

„Je to vesmírna sonda,“ povedal rozhodne Azakis. „Videl som ich niekoľko v starých archívoch Siete, vyzerali viac menej ako toto,“ pokračoval a prostredníctvom N^COM sa snažil vyhľadať čo najviac informácií o tejto téme.

„Vesmírna sonda?“ opýtal sa Petri otočiac sa prekvapene k svojmu druhovi. „A kedy sme ju vypustili?“

„Nemyslím, že je naša.“

„Nie je naša? Čo tým chceš povedať priateľu?“

„Tým chcem povedať, že ju nevyrobil ani nevypustil nikto z obyvateľov planéty Nibiru.“

Petriho tvár bola čím ďalej tým viac rozrušená. „Čo to znamená? Snáď mi nechceš povedať, že aj ty veríš tým sprostostiam o obyvateľoch iných planét?“

„To, čo viem je, že nič podobné nebolo skonštruované na našej planéte. Skontroloval som celý archív Siete a neexistuje žiadna zhoda s predmetom, ktorý je pred nami. Ani v projektoch, ktoré neboli nikdy realizované.“

„To nie je možné!“, vykríkol Petri. „Ten tvoj N^COM musí byť mimo fázy. Skontroluj lepšie.“

„Je mi ľúto, Petri. Už som kontroloval dvakrát a som si úplne istý, že toto dielo nie je naše.“

Vizuálny systém s krátkym dosahom generoval trojrozmerný obraz predmetu s podrobnou vizualizáciou aj tých najmenších detailov. Hologram sa s miernou osciláciou vznášal v strede veliteľského pracoviska vo výške približne pol metra nad zemou.

Petri ho pohybom pravej ruky začal otáčať, pričom pozorne sledoval všetky jeho detaily.

„Vyzerá, že je vyrobený z veľmi ľahkej zliatiny kovov,“ povedal Petri tónom, ktorý znel oveľa technickejšie ako pôvodný, udivený. „Motory musia byť napájané tými troma lupeňmi, tak sa mi zdá, že tie sú pokryté nejakým materiálom citlivým na slnečné svetlo.“ Nakoniec sa začal pohrávať s ovládačmi systému. „Piestik je určite nejaká anténa či prijímač a vysielač a v šesťhrannom hranole je určite „mozog“ tej veci.“

Petri čím ďalej, tým rýchlejšie otáčal hologramom, prevracal ho v každom smere. Naraz otáčanie zastavil a zvolal: „Pozri sa sem. Čo je podľa teba toto?” opýtal sa a snažil sa zväčšiť obraz.

Azakis sa priblížil čo najviac. „Vyzerá to ako symboly.“

„Dva symboly, povedal by som“, opravil ho „alebo lepšie, jeden obrázok a štyri takmer spojené symboly.“

Azakis pokračoval prostredníctvom systému N^COM vo vyhľadávaní, ale nevedel nájsť absolútne nič, čo by sa aspoň minimálne podobalo tomu, čo mali pred sebou.

Obrázok tvoril obdĺžnik, ktorý vypĺňali pozdĺžne pruhy striedavo červenej a bielej farby. V hornom ľavom rohu bol ďalší obdĺžnik modrej farby s päťdesiatimi päťramennými hviezdami bielej farby. Vpravo od neho boli štyri symboly:

JUNO

„Vyzerá to ako nejaké písmo,“ odvážil sa vyjadriť svoju teóriu Azakis. „Možno tie symboly znamenajú meno toho, kto sondu vytvoril.“

„Mohlo by to byť aj jej meno“, protirečil Petri. „Sonda sa volá „JUNO“ a symbolom tých, ktorí ju vytvorili, je ten farebný obdĺžnik.“

„Tak či tak, určite sme ju nevyrobili my,“ zhrnul Azakis. „Myslíš, že v jej vnútri môže existovať nejaká forma života?“

„Myslím, že nie. Aspoň nie taká, aké poznáme my. Priestor v zadnej komore, čo je jediný priestor, kde by sa niečo mohlo nachádzať, je príliš malý pre život nejakej bytosti.“

Zatiaľ čo rozprával, Petri už začal sondu skenovať a hľadať tak akýkoľvek znak života v jej vnútri. Po krátkom čase sa na obrazovke ukázala séria symbolov, preto ich začal rýchlo prekladať svojmu priateľovi.

„Naše senzory ukazujú, že vnútri nie je nič „živé“ a zdá sa, že tam nie sú ani žiadne zbrane. Po prvej analýze môžem konštatovať, že táto vec je nejaké prieskumné zariadenie vyslané do priestoru slnečnej sústavy, aby skúmalo niečo, o čom my zatiaľ nič nevieme.“

„Mohlo by to byť aj tak, ako hovoríš,“ potvrdil Azakis, „ale mali by sme si položiť otázku: „Vyslané kým?“

„No,“ zamyslel sa Petri, „ak vylúčime prítomnosť tajomných obyvateľov iných planét, povedal by som, že jediní, ktorí by mohli urobiť niečo také, sú tvoji starí známi pozemšťania.“

„Čo to hovoríš? Veď keď sme u nich boli naposledy, boli schopní iba tak jazdiť na koňoch. Ako by mohli dosiahnuť takúto úroveň znalostí v takej krátkej dobe? Vyslať sondu na prechádzku do vesmíru nie je hračka.“

„V krátkej dobe?“ namietol Petri dívajúc sa mu priamo do očí. „Nezabúdaj, že pre nich odvtedy uplynulo takmer 3 600 rokov. Keď si zoberieš, že ich priemerný vek dosahuje maximálne päťdesiat - šesťdesiat rokov, znamená to, že za tú dobu sa vystriedalo aspoň šesťdesiat generácií. Možno sa stali oveľa inteligentnejšími, ako si predstavujeme.“