Danilo Clementoni - Návrat стр 9.

„V krátkej dobe?“ namietol Petri dívajúc sa mu priamo do očí. „Nezabúdaj, že pre nich odvtedy uplynulo takmer 3 600 rokov. Keď si zoberieš, že ich priemerný vek dosahuje maximálne päťdesiat - šesťdesiat rokov, znamená to, že za tú dobu sa vystriedalo aspoň šesťdesiat generácií. Možno sa stali oveľa inteligentnejšími, ako si predstavujeme.“

„A možno je to práve to,“ dodal Azakis snažiac sa ukončiť priateľovu úvahu, „prečo mali Starešinovia také obavy o túto výpravu. Oni to predpokladali, teda, aspoň uvažovali o takejto možnosti.“

„Mohli nám aspoň niečo naznačiť, nie? Veď pri pohľade na túto vec nás mohlo aj poraziť.“

„Zatiaľ sme na úrovni dohadov,“ odpovedal Azakis a palcom si prechádzal po brade, „ale zdá sa, že to má zmysel. Budem sa snažiť kontaktovať Starešinov a skúsim dostať z nich nejaké informácie, pokiaľ vôbec nejaké majú. Ty sa zatiaľ snaž pochopiť niečo viac o tomto čude. Analyzuj aktuálnu dráhu, rýchlosť, hmotnosť, však ty vieš, čo treba... a skús urobiť nejaké uzávery, čo sa týka destinácie, kedy tú sondu vypustili a dáta, ktoré sú v nej uložené. Musíme vedieť čo najviac o tom, čo nás tam dolu čaká.“

„Ok, Zak,“ odpovedal Petri, zatiaľ čo už okolo neho len tak lietali farebné hologramy s nekonečným množstvom čísel a vzorcov.

„Hej, a nezabudni analyzovať tú vec, čo si identifikoval ako anténu. Ak by to bola skutočne anténa, tak by mala byť schopná vysielať a prijímať. Nechcel by som, aby tí, ktorí vyslali sondu, už dostali komunikáciu o našom stretnutí.“

Potom si to Azakis rýchlo namieril ku kabíne H^COM, jedinej na celej lodi, ktorá bola vybavená na komunikáciu na veľké vzdialenosti a ktorá sa nachádzala medzi dverami osemnásť a devätnásť modulov na interný presun. Dvere kabíny sa otvorili s tichým zasyčaním a Azakis sa vsunul do úzkej kabíny.

Ktovie, prečo ju urobili takú malú... spýtal sa sám seba, kým sa snažil usadiť sa na uzučkom sedadle, ktoré sa automaticky zosunulo zhora. Možno chceli, aby sme ju používali čo najmenej...

Kým sa mu za chrbtom zatvárali dvere, začal zadávať príkazy na konzole pred sebou. Musel počkať niekoľko sekúnd na stabilizáciu signálu. Naraz sa na holografickom displeji, takmer rovnakom ako bol ten v jeho miestnosti, začala zobrazovať rokmi poznačená tvár s ostrými črtami patriaca jeho nadriadeného Starešinu.

„Azakis,“ povedal muž s náznakom úsmevu a pozdravil ho aj zdvihnutím kostnatej ruky. „Čo ťa primälo, aby si tak náhle volal úbohého starca?“

Nikdy sa presne nedozvedel presný vek svojho nadriadeného. Nikto nepoznal takéto súkromné informácie o nikom zo Starešinov. Iste videl už veľa otáčok okolo slnka. Napriek tomu jeho oči blúdili sprava doľava a naopak tak, že ani on by to nedokázal lepšie.

„Došlo k veľmi prekvapujúcemu stretnutiu, teda aspoň pre nás bolo veľmi prekvapujúce,“ začal Azakis bez veľkých okolkov, pričom sa snažil pozerať priamo do očí svojho partnera. „Takmer sme narazili do jedného čudného telesa,“ pokračoval, snažiac sa zachytiť každý, aj minimálny náznak mimiky na tvári Starešinu.

„Telesa? Pokús sa vysvetliť mi to lepšie, synu.“

„Petri ho ešte stále analyzuje, ale my si myslíme, že by to mohol byť nejaký druh sondy a som si istý, že nie je naša.“ Oči Starešinu sa rozšírili v úžase. Zdalo sa, že aj on je prekvapený.

„Na trupe sme našli vyryté nejaké zvláštne symboly, vyzerá to na neznámy jazyk,“ dodal. „Posielam ti všetky údaje.“

Zdalo, že pohľad Starešinu sa na chvíľku stratil v diaľke, kým prostredníctvom svojho O^COM analyzoval tok prichádzajúcich informácií.

Po pár okamihoch, ktoré sa však zdali nekonečné, sa jeho oči znovu upreli na svojho partnera a tónom, ktorý neprezrádzal žiadne emócie, povedala: „Okamžite zvolám Radu starešinov. Všetko naznačuje, že vaše počiatočné dedukcie sú presné. Ak by to bola skutočne pravda, museli by sme okamžite prehodnotiť naše plány.“

„Čakáme na správy“, s týmito slovami Azakis ukončil komunikáciu.

Nasiriya – Večera

Plukovník a Elisa popíjali už tretí pohár šampanského a nálada už bola pomerne neformálna.

„Jack, musím povedať, že tento Masgouf je božský. Ani ho nedojeme, je obrovský.“

„Nuž, je skutočne vynikajúci. Mali by sme zložiť poklony kuchárovi.“

„Možno by som sa zaňho mala vydať, aby mi varil,“ povedala Elisa so smiechom a trochu preháňajúc. Alkohol už začínal účinkovať.

„Tak to teda nie, nech sa postaví do radu. Ja som prvý.“ Odvážil sa namietnuť a pomyslel si, že snáď to až tak neprehnal. Elisa sa zatvárila, že to nepočula a ďalej jedla svoju porciu jesetera.

„Ty nie si ženatý, však?“

„Nie, nikdy som na to nemal dosť času.“

„To je len stará výhovorka,“ namietla ona so zlomyseľným úsmevom.

„No, mal by som povedať, že raz som bol veľmi blízko, ale vojenský život sa ťažko kombinuje s manželstvom. A ty?“ dodal a tým ukončil tému o spomienke, ktorá, ako sa zdalo, ešte neprebolela. „Bola si niekedy vydatá?“

„Žartuješ? Kto by už len zniesol ženu, ktorá trávi väčšinu svojho času cestovaním po svete, kopaním a hrabaním pod zemou ako krtko a ktorá sa zabáva tým, že otvára hroby staré tisícky rokov?“

„Veď to,“ povedal Jack s horkým úsmevom, „evidentne nie sme vhodní pre manželstvo.“ A kým zdvíhal pohár, navrhol melancholicky: „Vypime si na to.“

Vtom k nim podišiel prišiel čašník a priniesol im ďalší práve upečený Samoons13 , čím našťastie prerušil trudnú chvíľku.

Jack využil prerušenie a snažil sa rýchlo potlačiť znenazdajky obnovené spomienky. To už bolo dávno. Teraz má pred sebou prekrásnu ženu a mal by sa sústrediť iba na ňu. Nakoniec, nebolo to až také ťažké.

Hudba znejúca v pozadí pomáhala vytvárať magickú atmosféru. Elisa, osvetlená troma sviečkami stojacimi v strede stola, bola nádherná. V jej vlasoch boli odlesky zlatej a medenej farby a jej pleť bola hladká a opálená. Jej prenikavé oči mali farbu zelenej hlbočiny. Mäkké pery sa pomaly snažili oddeliť kúsok jesetera od kosti, ktorú držala medzi prstami. Bola taká zvodná.

Elisa si nenechala ujsť slabú chvíľku plukovníka. Položila kosť na okraj taniera a s dávkou nedbanlivosti si oblizla najprv ukazovák, potom aj palec. Mierne sklonila hlavu a pozerala sa naňho tak intenzívne, že Jack mal pocit, že mu srdce ide vyskočiť z hrude a skončí priamo v tanieri.