Bolo tu aj niečo iné, niečo očividné, čo nedokázal celkom vyjadriť. Mal to na jazyku, ale mimo dosahu slov.
Existovali ďalšie premenné, ktoré prečiarkol. Za päť týždňov, počas ktorých ho Slim sledoval, rituál trval tridsať minút až hodinu a štvrť. Ted si náhodne vyberal parkovacie miesto. Niekedy nechal motor bežať, niekedy nie. Zakaždým menil svoje prístupové a spiatočné trasy, ale nie tak, akoby to robil náhodne. Jazdil tak pomaly, že Slim - minimálne v mladosti by mohol ísť na bicykli. Jeho pohodová jazda sa mu dávala tušiť, že mu vlastne dáva čas premýšľať. Bolo to zvláštne pre muža ako bol Ted, čoho bol Slim svedkom pri iných pozorovaniach, že každý deň jazdil do práce priamo ako šíp a z domu odchádzal v čase, ktorý mu nedával ani päť minút navyše na blúdenie.
Nech už bol dôvod Tedovho čudného rituálu pri mori akýkoľvek, Slima sa z neho cítil, ako ryba vyhodená z vody búrlivým prílivom.
2
V nedeľu sa Slim vydal autom na Tedovu pláž. Na starej mape, ktorú kúpil v antikvariáte, nebola pomenovaná, bola to len úzka zátoka s útesmi stúpajúcimi k hranatým výbežkom na oboch stranách, ktorá ako zaťaté päste obra objímala Írske more. Keď bol príliv, pláž bola kamenistá a polkruhová, ale pri odlive sa pred vlnami odokrylo pekné pole šedo-hnedého piesku.
Zopár psíčkarov a rodinka šplhajúca sa po skalných bazénoch boli jedinými návštevníkmi v tento veselý októbrový deň. Slim sa zatúlal k brehu - more sa dnes ticho vlnilo, najpokojnejšie, ako to kedy videl - a pohľadom na oblasť južného útesu, odkiaľ sledoval Teda, zmeral svoju približnú polohu pri poslednej príležitosti, čo ho videl.
Len obyčajný fliačik piesku. Stál takmer uprostred, s niekoľkými kameňmi na jednej strane, malými dunami piesku a ďalšími skalnými bazénmi na druhej. Mokrý piesok pri jeho nohách mu premáčal topánky. Voda bola vpredu, za sivou čiarou.
Otočil sa na odchod, keď ho vtom pozdravil psíčkar. Jack Russell preletel cez piesok, keď muž, fúzatý a plešatý, zabalený v hrubej tvídovej vetrovke, otáčal vodítko okolo svojej ruky ako detské laso.
Vyzerá to tu pekne, však?
Slim prikývol. Keby bolo teplejšie, aj by som si zaplával.
Muž zastal a natiahol hlavu. Rýchle oči si obzerali Slima hore a dole. Vy nie ste odtiaľto, však?
Slim pokrčil ramenami, čo mohlo znamenať áno aj nie. Žijem v Yattone, pár kilometrov východne od Carnwellu. Nie, my, vnútrozemskí ľudia, sa na pobrežie príliš často nedostaneme.
Poznám Yatton. Dobrý trh v sobotu. Muž sa otočil a pozrel sa na more. Ak ste dosť veľký blazon na to, aby ste sa ponorili do tejto vody, dávajte si pozor na spätné prúdy. Sú smrteľné.
Povedal to s istotou, ktorá Slimov chrbát obliala zimomriavkami.
Ach, určite dám, povedal Slim. Aj tak je príliš zima.
Vždy je tu príliš zima, povedal muž. Ak chcete slušné kúpanie, choďte do Francúzska. Potom sa dotkol rukou svojho čela a dodal: Dovi.
Slim sledoval, ako muž odchádza cez pláž, pes okolo neho robí široké kruhy, čľapkajúc sa v malých kalužiach, ktoré zanechal klesajúci odliv. Muž, príležitostne skákajúci cez hlbšie kaluže v piesku, pokračoval vo svojich točivých pohyboch s vodítkom v ruke, aby čoskoro naň svojho psa priviazal. Keď ho už Slim viac nepočul, zacítil rastúci pocit osamelosti, akoby prišla čudná vlna, ktorá mu špliechala okolo členkov. Keď vietor nabral na sile, zamieril späť k svojmu autu. Ako odbočoval z poľného parkoviska na pobrežnú cestu, všimol si, že niečo ležalo v podraste priamo vo vnútri križovatky.
Odstavil auto nabok, vystúpil a vytiahol predmet z buriny. Sieť ostružiniek, ktorá ho obopínala, škriabala starý drevený povrch a zdráhala sa ho pustiť.
Tabuľka s nápisom, hrdzavá a vyblednutá.
Na spodku Slim čítal:
CRAMER COVE
Zákaz plávania po celý rok
Nebezpečné spätné prúdy
Slim podoprel značku hore o živý plot, ale tá stratila rovnováhu a spadla na zem lícom dole. Po chvíli premýšľania ju nechal ležať a vrátil sa k svojmu autu.
Keď odchádzal hore kľukatou pobrežnou cestou, ktorá pretínala dva vysoké živé ploty a sťa had viedla do strmého údolia, premýšľal o tom, čo mu povedal psíčkar. Značka vysvetľovala, prečo videl tak málo ľudí, a hoci neboli informácie o spätných prúdoch zreteľne zobrazené, miestni o nich museli dobre vedieť.
S názvom pre pláž mal však teraz aspoň nejaké vodítko.
3
V pondelok zorganizoval stretnutie s Emmou Douglasovou, aby ju informoval o novinkách.
Som blízko prelomu, uviedol. Potrebujem ešte pár týždňov.
Emma, príliš módne oblečená, ale inak jednoduchá žena okolo päťdesiatky, si stiahla okuliare, aby si pretrela oči. Niekoľko málo vrások a vlasy so sotva badateľným šedým podtónom naznačovali, že manžel, ktorý raz za týždeň zmizol na niekoľko hodín, bol tým, čo nazývala utrpením..
Poznáte jej meno? Stavím sa, že je to tá
Slim zdvihol ruku a jeho prísny vojenský pohľad bol stále dosť silný na to, aby prerušil jej slová v polovici vety, hoci ho rýchlo zmiernil letmým úsmevom.
Je lepšie, keď najskôr zhromaždím všetko, čo môžem, povedal. Nechcel by som vydávať domnienky za pravdu.
Emma vyzerala frustrovaná, ale po chvíli pauzy prikývla. Rozumiem, povedala, ale musíte si uvedomiť, aké ťažké je to pre mňa.