Danilo Clementoni - Skríženie S Nibiru стр 2.

  Theos-2 – Posledné overenia

  Theos – Nové odhalenia

  Planéta Zem – Kalifornia

  Theos – Newark v akcii

  Planéta Zem – Reakcie

  Obežná dráha Zeme – Kodon

  Tell-el-Mukayyar – Lúčenie

  Literatúra

Úvod

Dvanásta planéta, Nibiru (Planéta prechodu), ako ju volali Sumeri, alebo Marduk (Kráľ nebies), ako ju nazvali Babylončania, je v skutočnosti kozmické teleso obiehajúce okolo nášho slnka s dobou obehu 3 600 rokov. Jej obežná dráha je značne elipsovitá, retrográdna (vzhľadom na ostatné planéty obieha okolo slnka v opačnom smere) a je veľmi naklonená vzhľadom na rovinu našej slnečnej sústavy.

Každé jej cyklické priblíženie takmer vždy spôsobilo v našej slnečnej sústave obrovské medziplanetárne otrasy, ktoré spôsobili nielen odchýlky z obežných dráh zasiahnutých planét, ale aj samotnú ich konformáciu. A práve pri jednom z najbúrlivejších prechodov bola majestátna planéta Tiamat, ktorá sa nachádzala medzi Marsom a Jupiterom, s hmotnosťou dosahujúcou takmer deväťnásobok aktuálnej hmotnosti Zeme, bohatá na vodu a s jedenástimi družicami, zničená impozantným nárazom. Jedna zo siedmich družíc obiehajúcich okolo planéty Nibiru narazila do obrovského telesa Tiamat a prakticky ho rozhodila na dve polovice, pričom oba zvyšky zaujali odlišné obežné dráhy. Pri nasledujúcom prechode („druhý deň“ Genézy) zostávajúce družice Nibiru dokončili dielo úplným zničením jednej z dvoch častí vytvorených pri prvom náraze. Časť úlomkov vznikajúcich pri mnohých nárazoch vytvorila to, čo dnes nazývame „Pásmo planétok“ alebo „Kovaný náramok“, ako ho volali Sumeri. Iné úlomky boli zase začlenené do dráh blízkych planét. Bol to predovšetkým Jupiter, ktorý zachytil väčšinu úlomkov, čím si značne zväčšil svoju hmotu.

Družice, ktoré sa podieľali na katastrofe, vrátane tých, ktoré prežili z planéty Tiamat, boli väčšinou „odhodené“ na externé obežné dráhy a vytvorili telesá, ktoré dnes poznáme ako „kométy“. Tá časť, ktorá prežila aj druhý prechod, sa zase umiestnila na stabilnej obežnej dráhe medzi Marsom a Venušou, zobrala si so sebou poslednú zostávajúcu družicu a vytvorila tak zostavu, ktorú dnes poznáme pod menom Zem so svojím nerozlučným spoločníkom Mesiacom.

Jazvu spôsobenú kozmickým nárazom, ku ktorému došlo približne pred 4 miliardami rokov, vidno čiastočne ešte aj dnes. Zbrázdenú časť planéty v súčasnosti úplne zakrýva voda, ktorá sa dnes volá Tichý oceán. Ten zaberá približne tretinu zemského povrchu, čo je viac ako 179 miliónov kilometrov štvorcových. Na celej tejto obrovskej ploche sa prakticky nenachádzajú žiadne suché miesta, iba obrovská roklina siahajúca do hĺbok viac ako desať kilometrov.

Nibiru sa v súčasnosti svojou konformáciou veľmi podobá Zemi. Dve tretiny jej povrchu pokrýva voda, zvyšok zaberá jediný kontinent, ktorý sa rozprestiera zo severu na juh, a jeho celková plocha presahuje 100 miliónov štvorcových kilometrov. Niektorí jej obyvatelia už státisíce rokov využívajú cyklické približovanie sa ich planéty k našej. Systematicky nás navštevovali a pri každej svojej návšteve ovplyvnili kultúru, poznatky, technológiu a dokonca samotnú evolúciu ľudskej rasy. Naši predkovia im dávali rôzne mená, ale snáď najvhodnejšie meno pre nich bolo odjakživa „Bohovia“.

Predchádzajúce udalosti

Azakis a Petri, dvaja sympatickí a nerozluční mimozemšťania, hrdinovia tohto dobrodružstva, sa vrátili na planétu Zem po uplynutí ich jedného roka (3 600 pozemských rokov). Ich úlohou bolo znovu získať veľmi vzácny náklad, ktorý pre poruchu ich prepravného systému museli pri svojej predchádzajúcej návšteve náhle a nečakane nechať na Zemi. Tentokrát však našli ľudstvo veľmi zmenené. Zvyky, spôsoby, kultúra, technológia, komunikačné systémy, zbrane, to všetko bolo úplne iné ako predtým.

Pri svojom príchode sa stretli s dvojicou pozemšťanov: s doktorkou Elisou Hunterovou a s plukovníkom Jackom Hudsonom, ktorí ich prijali s obrovským nadšením a po nespočetných nečakaných udalostiach im pomohli splniť ich háklivú úlohu.

To, čo však dvaja mimozemšťania nemali vôbec chuť oznámiť svojim dvom novým pozemským priateľom bolo, že sa obrovskou rýchlosťou približovala ich rodná planéta Nibiru, ktorá sa o sedem pozemských dní mala skrížiť s orbitou Zeme. Podľa výpočtov, ktoré urobili Starešinovia, jeden zo siedmich satelitov ich rodnej planéty by mal zavadiť o Zem a spôsobiť tak sériu prevratných klimatických zmien, porovnateľných so zmenami pri predchádzajúcom prechode, ktoré boli zhrnuté do jediného slova: Potopa.

V prvej časti príbehu (Návrat – Dobrodružstvá Azakisa a Petriho) sme ich všetkých štyroch nechali v majestátnej kozmickej lodi Theos a práve tam sa vrátime, aby sme nadviazali v rozprávaní o nových, fantastických dobrodružstvách.

Kozmická loď Theos

Elisa bola v posledných hodinách úplne zahltená toľkým množstvom informácií, že sa teraz cítila ako dievčatko, ktoré pojedlo veľa čerešní. Tieto dve zvláštne, ale sympatické bytosti, ktoré sa zjavili prakticky z ničoho, v mimoriadne krátkom čase prevrátili úplne naruby obrovské množstvo „historických tvrdení“, ktoré ona, a v podstate celé ľudstvo, považovali za nepopierateľné. Udalosti, vedecké objavy, presvedčenia, náboženstvá a dokonca aj samotnú evolúciu človeka čakala úplná revolúcia. Správa o odhalení, že bytosti z inej planéty už od prvopočiatkov tak šikovne manipulovali a riadili vývoj ľudského rodu by mala na celé ľudstvo podobný účinok ako kedysi vyhlásenie, že Zem nie je plochá ale guľatá.

Azakis a jeho verný a spoľahlivý priateľ a spoločník na cestách Petri stáli nehybne v strede, pred riadiacim pultom, a pohľadom sa snažili sledovať Elisu, ktorá, s rukami vo vreckách nohavíc, nervózne prechádzala hore-dolu po miestnosti a čosi si nezrozumiteľne mrmlala popod nos.