Danilo Clementoni - Skríženie S Nibiru стр 7.

„Seržant,“ povedal rozhodne chudý plukovník, „máme tu písomný rozkaz od plukovníka Hudsona, ktorým nás poveruje prevziať generála Campbella,“ a podal mu žltú obálku.“

Mohutný seržant ju otvoril, chvíľku bez slova čítal. Potom sa svojimi čiernymi očami skúmavo pozrel do očí plukovníka a povedal: „Budem to musieť overiť.“

„Nech sa páči,“ pokojne odpovedal dôstojník.

Obrovský černoch vytiahol zo zásuvky písacieho stola ďalší list a pozorne ho porovnal s tým, ktorý mal v ruke. Znovu sa zahľadel na plukovníka a bez toho, že by prejavil nejaké emócie, dodal: „Podpis sa zhoduje. Nemáte nič proti tomu, ak mu zavolám?“

„Je to vaša povinnosť. Ale poponáhľajme sa, prosím. Už sme stratili dosť času,“ odpovedal chudý plukovník a tváril sa, že začína strácať trpezlivosť.

Seržant na to vôbec nedbal, z vrecka uniformy vytiahol svoj mobil, vyťukal číslo a čakal.

Dvaja dôstojníci zadržali dych, až kým vojak po stlačení tlačidla na mobile, lakonicky nepoznamenal: „Mimo dosahu.“

„Takže, seržant, pohneme sa konečne?“, ozval sa dôstojník rozhodne prísnejším hlasom ako predtým. „Nemôžeme tu čakať celú noc.“

„Choď po generála,“ nariadil veľký seržant jednému z vojakov, ktorí priviedli dôstojníkov.

Po niekoľkých minútach sa na prahu dverí za seržantom objavil úplne holohlavý chlap s obrovskými fúzmi a sivým obočím nad živými očkami. Mal na sebe uniformu s generálskymi výložkami, ale na pravej výložke chýbala jedna z hviezd. Na rukách mal putá a vojak za ním naňho mieril zbraňou.

Pri pohľade na našich dvoch dôstojníkov ním trhlo, no okamžite sa zorientoval, ostal ticho a tváril sa čo najsmutnejšie.

„Ďakujem, vojak,“ povedal chudý plukovník, vyťahujúc z vrecka svoju Berettu M9. „Teraz si toho ničomníka zoberieme na starosť my.“

Kozmická loď – Akčný plán

„Nie je to vzrušujúce vedieť, že to budeme práve my dvaja, kto zachráni Zem, láska moja?“ opýtala sa Elisa, dívala sa pritom plukovníkovi do očí ako pradúca mačička a uchytila ho za ruku.

„To ako myslíš, že „Láska moja“? Nezdá sa ti, že preháňaš?“ ozval sa Jack a zamračil sa pritom.“

Elisa až nadskočila a až keď sa plukovník usmial a pohladil ju po líci, pochopila, že si z nej uťahoval. „Hnusák jeden! Už nikdy viac si zo mňa nerob žarty, ináč uvidíš...,“ a udrela ho do hrudníka.

„No tak, už sa nezlosti,“ pošepkal jej Jack a jemne si ju privinul k sebe. „Dobre, bol to hlúpy žart, uznávam. Už to viac neurobím.“

To nečakané objatie zapôsobilo na doktorku upokojujúco. Cítila, ako sa dovtedy nahromadené napätie začalo topiť ako lanský sneh. Po všetkom, čo sa stalo v posledných hodinách, to bolo práve to, čo potrebovala. Odovzdala sa do jeho rúk, pomaly zatvorila oči, oprela si hlavu o jeho statnú hruď a úplne sa uvoľnila.

Azakis sa medzitým vsunul do ešte stále príliš úzkej kabíny H^COM a čakal na odpoveď na svoju žiadosť o komunikáciu, ktorá sa mala zjaviť na holografickom paneli pred ním.

Zo stredu obrazovky pred ním sa šírili pestrofarebné vlny podobné vlnám na jazere, keď doň hodíte kameň. No o chvíľu začali vlny miznúť a namiesto nich sa zjavili rysy vekom poznačenej tváre jeho nadriadeného Starešinu.

„Azakis,“ oslovil ho s náznakom úsmevu starec a pomaly zdvihol na pozdrav aj kostnatú ruku. „Čo môže pre teba urobiť tento starec?“

„Dvom pozemšťanom sme odhalili pravdu.“

„Tak to bolo skutočne odvážne,“ poznamenal Starešina a podoprel si bradu. „Ako to zobrali?“

„Nuž, povedzme, že po začiatočnom zdesení reagovali celkom dobre.“ Azakis urobil krátku prestávku a potom vážne pokračoval: „Navrhli sme im použiť náš toroid so superfluidom.“

„Toroid?“ zvolal starec na obrazovke a náhle vyskočil na nohy ako mladík. „Veď ešte neboli urobené všetky skúšky. Pamätáš sa, čo sa stalo poslednýkrát, však? S tou hračkou by sme mohli vytvoriť nekontrolovanú gravitačnú fluktuáciu a, okrem toho, existuje riziko, že by sa mohla vytvoriť dokonca aj čierna diera.“

„Viem. Viem to veľmi dobre,“ odpovedal skleslo Azakis. „Ale, na druhej strane, nevidím alternatívu. Ak tentokrát nepoužijeme drastické prostriedky, prechod Kodonu by pre pozemšťanov mohol mať fatálne dôsledky.“

„Aký je tvoj plán?“

„Skríženie obežných dráh oboch planét sa odhaduje o menej ako sedem dní. Mal by si dať pripraviť toroid a dať mi ho dopraviť sem niekoľko dní predtým.“

„Vieš, že nemáme veľa času.“

„Musíš mi nechať nejakú rezervu na jeho umiestnenie, konfiguráciu a procedúru na jeho aktiváciu.“

„Mám nejakú zlú predtuchu,“ povedal Starešina a prešiel si rukou po bielych vlasoch.

„Petri je so mnou. Všetko dobre dopadne.“

„Ste dvaja šikovní chlapci, nemám o tom žiadne pochybnosti, ale dávajte veľký pozor. Hentá vec by sa mohla premeniť na neľútostnú zbraň.“

„Snaž sa nám ho dopraviť včas, zvyšok si už berieme na starosť my. Neobávaj sa.“

„Dobre, budem ťa kontaktovať hneď, len čo bude všetko pripravené. Veľa šťastia.“

Tvár nadriadeného zmizla z monitora, na ktorom sa znovu zobrazovali rovnaké pestrofarebné vlny ako predtým.

Azakis sa pomaly zdvihol z nepohodlného kresielka a chvíľku len tak postával s rukami opretými o pult. Mysľou sa mu preháňalo tisíc myšlienok, po chrbte mu prebehli zimomriavky a naraz mal taký neurčitý pocit, že sa hrnú do poriadnej šlamastiky.

„Zak,“ zvolal veselo jeho priateľ, keď ho uvidel vynoriť sa z kabíny H^COM. „Čo hovorí starý?“

Azakis sa ponaťahoval a potom pokojne povedal: „Dal nám svoje požehnanie. Ak pôjde všetko podľa plánov, budeme mať toroid, alebo, ako ho voláme teraz, Newark, presne deň pred skrížením dráh.“

„Dúfajme len, že to zvládneme. Nebude ľahké nakonfigurovať hentú vecičku za takú krátku dobu.“

„Čoho sa obávaš, kamarát?“ odpovedal s náznakom úsmevu Azakis „V najhoršom prípade otvoríme priestorovo časovú odchýlku, ktorá vcucne Zem, Kodon, Nibiru a všetky ostatné satelity jedným dychom.“