Danilo Clementoni - Skríženie S Nibiru стр 5.

„Poď, ponáhľaj sa a už prestaň fňukať. Nezabudni, že ak odtiaľ nevypadneme, pár rokov v base máme viac ako istých.“

Slovo „basa“ dokázala tomu tlstému vždy dodať síl. Bez slova a trpiac išiel za kolegom, ktorý sa prikrádal k ruinám.

Muža na stráži prebral až rev motora. Ešte chvíľku pozeral na cigaretu, kým si uvedomil, že sa niečo deje a tak takmer dofajčenú cigaretu prudkým gestom odhodil. Rýchlo vošiel do stanu, takmer neveril vlastným očiam: väzni tam už neboli. Vedľa suda na palivo ostalo iba lano a trochu ďalej dve handry, ktorými mali väzni upchaté ústa. Na stene oproti vchodu veľká diera siahajúca až po zem.

„Hisham, chlapi!“ skričal z plného hrdla. „Väzni ušli!“

Kozmická loď Theos – Superfluidum

Obraz predmetu, ktorý Petri umiestnil do priestoru medzi Kodon a Zem, oboch pozemšťanov úplne ohromil.

„A toto má byť čo?“ opýtala sa zvedavo Elisa, ktorá sa približovala, aby si neznámy predmet prezrela zblízka.

„Ešte sme tomu nedali oficiálne meno.“ Petri preniesol ten zvláštny predmet do popredia a, pozerajúc na doktorku, dodal, „možno by si to mohla pomenovať ty.“

„Keď mi vysvetlíš, čo to je a na čo slúži, možno by som aj mohla skúsiť.“

„Naši vedci sa venujú tomuto projektu už dosť dlho.“ Petri si skrížil ruky za chrbtom a začal sa pomaly prechádzať po miestnosti. „Toto zariadenie je výsledkom série štúdií, ktoré, aspoň čiastočne, presahujú moje vedecké kompetencie.“

„A môžem vás uistiť, že sú ďalekosiahle,“ dodal Azakis a potľapkal priateľa po pleci.

„Stručne povedané, je to určitý antigravitačný systém. Zakladá sa na princípe, ktorý je, ako som už povedal, zatiaľ vo fáze výskumov, ale ktorý sa môžem pokúsiť opísať niekoľkými jednoduchými vetami.“

„Myslím, že by to bolo užitočné,“ poznamenala Elisa. „Nezabúdaj, že patríme k druhu, ktorý sa, v porovnaní s vami, môže považovať za nedostatočne vyvinutý.“

Petri mierne prikývol. Pristúpil bližšie k trojrozmernému modelu zvláštneho predmetu a pokojne pokračoval s vysvetľovaním. „Toto tu, čo si predtým nazvala „plávacie koleso“ sa v geometrii nazýva toroid. Rúrkovitý prstenec je dutý, zatiaľ čo to, čo by sme mohli nazvať ako „diera v strede“ obsahuje hnací a riadiaci systém.“

„Zatiaľ všetko jasné,“ povedala Elisa, stále viac vzrušená.

„Veľmi dobre. Teraz sa pozrieme na princíp fungovania systému.“ Petri pootočil model toroidu a ukázal im vnútorný prierez. „Prstenec sa naplní plynom, zvyčajne je to istý izotop hélia, vychladeným na teplotu blízku absolútnej nule, kedy plyn zmení skupenstvo a premení sa na kvapalinu s veľmi špecifickými vlastnosťami. Prakticky možno povedať, že jej viskozita bude takmer nulová, takže tečie bez toho, že by vznikalo nejaké trenie. My túto vlastnosť voláme supertekutosť.“

„Počkaj, začínam strácať súvislosti,“ podotkla smutne Elisa.

„Tak ešte jednoduchšie. Tento plyn v kvapalnom stave, vhodne podnecovaný štruktúrou prstenca, sa dokáže pohybovať vnútri bez najmenších problémov, rýchlosťou približujúcou sa rýchlosti svetla, pričom si dokáže udržať túto rýchlosť teoreticky nekonečnú dobu, teda, dá sa povedať, že navždy.“

„Úžasné,“ poznamenal Jack, ktorý nechcel stratiť ani slabiku z vysvetľovania.

„Dobre, myslím, že som to pochopila,“ dodala Elisa. „Ale ako dokáže táto zostava pôsobiť proti vzájomnej gravitačnej príťažlivosti medzi dvoma planétami?“

„Tu sa veci značne komplikujú,“ odpovedal Petri. „Povedzme, že rotácia superfluida rýchlosťou blízkou rýchlosti svetla generuje zakrivenie časopriestoru, kontinua okolo neho, čo spôsobuje antigravitačný účinok.“

„Do prdele,“ zvolala Elisa. „Môj staručký profesor fyziky sa bude určite obracať v hrobe.“

„A nielen on, moja drahá,“ dodal plukovník. „Ak som to pochopil správne, títo dvaja páni sa nám snažia vysvetliť, že musíme prehodnotiť niektoré teórie a koncepty, ktoré sa naši vedci snažili analyzovať a študovať celý svoj život. Princíp proti gravitácii bol teoreticky preskúmaný už niekoľkokrát, ale nikto ho nikdy skutočne nedokázal. Tu, pred nami,“ a ukázal prstom na zvláštny predmet, „máme konečne dôkaz o tom, že je to skutočne možné.“

„Ja by som nerobil náhle uzávery,“ povedal Azakis, schladiac tak plukovníkovo nadšenie. „Musím vám povedať, že s touto vecou sme nikdy nerobili pokusy na objektoch s rozmermi dosahujúcimi veľkosť planét, lepšie povedané, vyskúšali sme to pred dvoma cyklami, ale nedosiahli sme výsledky, aké sme si predstavovali. Okrem toho, mohli by sa vyskytnúť neočakávané udalosti a …“

„Ako vždy, len kuvikáš,“ povedal Petri, prerušiac svojho kamaráta. „Mechanizmus bol dokázaný už niekoľkokrát. Aj naša loď v podstate čiastočne využíva tento princíp na svoj pohon. Buďme optimistickí.“

„Ďalším dôvodom je, že vlastne nemáme alternatívy, alebo sa mýlim?“ opýtala sa skleslo Elisa.

„Nanešťastie, myslím, že skutočne nemáme alternatívy,“ odpovedal neveselo Petri a mierne sklonil hlavu. „Jedinou vecou, ktorej sa skutočne obávam, je, že vzhľadom na malé rozmery nášho toroidu nedokážeme úplne absorbovať všetky účinky gravitačného priťahovania a určitá časť gravitácie aj tak dokáže vykonať svoje dielo.“

„Chceš tým povedať, že táto vec by aj tak nestačila na zabránenie katastrofe?“ opýtala sa Elisa približujúc sa k mimozemšťanovi.

„Možno nie úplne,“ odpovedal Petri a o krôčik ustúpil. „Z mojich výpočtov vyplýva, že z tejto pasce by mohlo uniknúť približne desať percent gravitónov.“

„Takže by to mohla byť nakoniec aj tak zbytočná námaha?“

„Nie, to vôbec nie,“ odpovedal Petri. „Znížime účinky o deväťdesiat percent. Budeme musieť zvládnuť iba málo.“

„Nazveme to „Newark“,“ povedala spokojne Elisa. „A teraz do roboty, sedem dní ubehne ako voda.“

Letecká základňa Camp Adder – Únik